reklama

Pri pláne obnovy zlyhať nemusíme, len ak...

...otvorene pomenujeme všetky problémy, s ktorými pri plnení politických sľubov a verejných politík bojujeme. Medzinárodné inštitúcie nám opakovane pripomínajú, že v tejto oblasti zlyhávame.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Bič plieska podľa toho, z čoho je upletený. Implementácia je závislá aj od kvality vstupu. Treba mať rešpekt, aj keď sú skúsenosti obmedzené, máme určite na čom stavať. Tri roky implementácie Hodnoty za peniaze na ministerstvách, neustále hádky s politikmi, či úradníkmi, ale i záujmovými združeniami, mi pomohli pripraviť tento jednoduchý návod. Pretože - nie je to len o obsahu, ale aj o procese:

Realistické ciele – tento balík peňazí je hybnou silou zrealizovať všetko všade. Už dnes zaznievajú prísľuby politikov, čo všetko je nutné reformovať. Niektorí ministri už na sociálnych sieťach prezentujú celé zoznamy. Je to trochu predčasné. Motivácia pre reformy tu je, o tom niet pochýb, no dôležité je tento „drive“ aj manažérsky udržať a pretaviť ho do výsledkov. Potrebujeme silných implementátorov. Ľudí, ktorí strategicky myslia a nezľaknú sa prvého politického konfliktu a v záujme veci neustúpia. Buďme však pri tejto ambícii realisti a neprepáľme tempo hneď pri štarte. Inak sa nám môže stať, že v polčase implementácie budeme mať vyhorených aj tých zahraničných, či zo súkromného sektora prichádzajúcich manažérov. Sľúbme v čase realizovateľné a výsledkom hmatateľné reformy. S výsledkami jednoducho rastie aj kredit.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jasne pomenované opatrenia a priorizácia – na technickej úrovni štát disponuje kapacitami, ktoré vedia jasne pomenovať problematické oblasti a ich súčasný stav na základe dát a faktov. Formulujme opatrenia jednoducho a jasne a priorizujme ich od najťažších až po tie najbanálnejšie, tak aby bolo na prvý pohľad zrejmé, ktoré oblasti si vyžadujú výraznejšiu pozornosť vedenia ministerstiev. Pripravme plán. Hoci každému musí byť jasné, že začínať sa má sa od tých najťažších, potom pridávať tzv. quick wins a pred voľbami už len rýchlo dokončiť tie najjednoduchšie opatrenia. No realita vyzerá úplne inak.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začína sa od najľahších (nech máme aspoň niečo) a motivácia pre kontroverzné a ťažké reformy klesá priamoúmerne zapojeniu záujmových skupín. Preto častokrát, v momente keď do prípravy opatrení vstúpi negociácia rezortov, či kompromis politickej dohody – z jasne formulovaných záväzkov „zavedieme“ a „zrušíme“ sa týmto spôsobom stáva „zvážme“, či „prehodnoťme“. Či sa dostaví výsledok? Percento pravdepodobnosti sa znižuje. 

A tak sa z dobre mienených reformných ambícií stávajú neskôr analýzy do šuflíka, či neúspešné projekty, lebo staré dobré – nemáme dostatok financií. A to i len vtedy, keď reforma, či téma vzbudí záujem médií. Preto najťažšie na začiatok obdobia, jednoduché nakoniec. I keď obraz v médiách nebude ten najkrajší, či bude veľa „hejtov“ na Facebook-u.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zodpovednosť za jednotlivé opatrenia – až na úroveň osoby úradníka/čky, či vedenia ministerstva. Tak ako v súkromnom sektore – naviažme jeho/jej bonusy na výkon – čiže úspešnosť implementácie opatrenia. Potom sa nám nestane to, že jeden úradník/čka napíše druhému na iné ministerstvo, áno, dokonca aj na svoje, no pol roka sa neudeje nič. Lebo ten jeden/jedna čaká na odpoveď toho druhého/druhej. Bude sa zaujímať, či veci sa hýbu a on dosiahne svoj míľnik. A ešte im vysvetlime, že ich práca sa nekončí momentom, keď materiál schváli vláda, NR SR, či podpíše Prezidentka SR. Je potrebné vyhodnocovať v „teréne“, či daný nástroj (zákon) zmenu aj priniesol. Napr. aj vlastným „mystery shoppingom“ z pozície občana na úradoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Priebežná kontrola jednoducho a bez subjektívnych pocitov – behaviorálne teórie ponúkajú širokú škálu možností pre priebežnú kontrolu. Najefektívnejšie sú tie, prostredníctvom ktorých je možné jasne a objektívne pomenovať stav implementácie - ideálne vyjadrené číselne, a pritom sú jednoducho rozpoznateľné širokou verejnosťou. Útočia tak na našu prvú signálnu. Preto sme na Implementačnej jednotke pristúpili k používaniu „semafora“ – červenej, oranžovej a zelenej farby na vyhodnocovanie plnenia opatrení Hodnoty za peniaze. Neskôr sa tento spôsob rozšíril medzi ďalšie verejné inštitúcie. Dnes je už prudko všeobecným spôsobom vyhodnocovania rôznych politík aj na Slovensku– naposledy protiepidemiologických opatrení. 

Predseda vlády by mal mať maximálne 3 priority – možno sa to bude zdať málo ambiciózne, ale je to tak. Netvrdím to ja, ale dlhodobé skúsenosti mnohých implementátorov reforiem zo zahraničia. Tieto tri priority – zvyčajne najťažšie reformy - musia byť jasne pomenované hneď na začiatku. Za 3 roky fungovania sa nám osvedčilo, že predseda vlády musí byť informovaný o splnených míľnikov, ale aj pri zablokovaní procesov (napr. reforma sa nehýbe, niekto na ministerstve vedome posun blokuje – v minulosti pri stratifikácii nemocníc), alebo ak sa ministerstvá medzi sebou nevedia dohodnúť (stavebný zákon, či dlhodobá starostlivosť), či pri nedostatku financií. No nie viac. Problémov bude mnoho a rozhodnutie o ďalšom kroku sa zvyčajne eskaluje na čo najvyššiu úroveň, lebo averzia k riziku je vo verejnej správe vysoká. A urobiť rozhodnutie sa akosi vždy ponechá na politikov.

Politiku si nechajme na inokedy – zrejme sa nevyhneme tomu, že niektoré opatrenia v Pláne obnovy budú mať aj hodnotový charakter, či už ľavicový, alebo pravicový. Možno bude potrebné odpovedať aj na nasledujúce otázky - konkurencia, alebo štátom vlastnené a riadené? Poskytovanie služby občanovi treťou stranou, alebo internými kapacitami? No v tomto prípade by hodnotové priority politických strán mali ísť bokom najmä preto, aby ponechali priestor vyššiemu záujmu – a tým je zlepšenie socio-ekonomického postavenia občanov. Na tieto otázky by mali zodpovedať dáta a fakty, vrátane výstupov tzv. dobrej praxe zo zahraničia. Argumenty typu „za nás to bude určite inak“, či „my to urobíme lepšie“ sú pritom postavené len na emócii – čo nemusí byť v tomto prípade až tak dobrý nápad.

V ideálnych podmienkach by role zúčastnených a ich zodpovednosť mohli vyzerať ako na nižšie uvedenom obrázku od Sira Michaela Barbera.

Návrh, akým viesť diskusiu o Pláne obnovy
Návrh, akým viesť diskusiu o Pláne obnovy (zdroj: Sir Michael Barber)

Preto stavajme už na existujúcich kapacitách, nemusíme vymýšľať nové. Čas sa kráti, a to, aký bude nábeh implementácie, bude kľúčové pre jej celú fázu realizácie. Posledné, čo potrebujeme - je znovu vysvetľovať občanom aj medzinárodným inštitúciám, prečo sme premrhali ďalšiu príležitosť.

Miriama Letovanec

Miriama Letovanec

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Som senior projektovou manažérkou zodpovednou za projekty Plánu obnovy v Svet zdravia, a.s. Predtým som pôsobila ako riaditeľka Implementačnej jednotky na Úrade vlády - súčasti projektu Hodnoty za peniaze. Venujem sa verejným politikám. Študovala som financie na EUBA. Ale vzdelanie som nasávala aj na Harvard University a Georgetown University v USA či Vrije Universiteit v Bruseli. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu