Vymyslieť neznamená doručiť

Autor: Miriama Letovanec | 27.4.2020 o 11:54 | (upravené 29.4.2020 o 19:02) Karma článku: 4,38 | Prečítané:  1276x

Počas piatkovej tlačovej konferencie sme sa dozvedeli, že ekonomický krízový štáb odporúča monitorovať implementáciu prijatých nástrojov pomoci s podporou Implementačnej jednotky. Moja odpoveď - myslime (konečne) vopred!

Z dôvodu koronakrízy sme dnes svedkami prvého, druhého, ale aj tretieho balíčka pomoci pre podnikateľov, ktoré oznamujú politici v závese vždy s inými skupinami odborníkov. Následne s odstupom dní a týždňov sledujeme ďalšie tlačovky, kde politici odpovedajú na otázky, prečo jednotlivé opatrenia pomoci meškajú. Po viac ako dvoch dekádach sa politici stále nepoučili - oznamujú svoje iniciatívy v momente, keď do rovnice vstupuje ešte veľmi veľa neznámych premenných.  Pritom by úplne stačilo pár dní počkať, procesy precízovať a do médií oznámiť manažérsky uchopené opatrenia.

Základným predpokladom pre úspech akéhokoľvek opatrenia, či poskytovanej služby sú dva faktory – jeho dizajn a vykonateľnosť (vrátane kontroly). Je to tak v prípade koronakrízy, kde protiepidemiologické opatrenia a záchrana ekonomiky sú spojené nádoby a nepotrebujú mediátora, ale lídra. Aj v prípade týchto opatrení sú tieto dva determinanty zásadné pre výsledok.

Ale pekne po poriadku. Pre návrh (dizajn) opatrení je v prvom rade dôležitá ich – adresnosť - (napr. ktorú časť ekonomiky musíme podporiť tak, aby na seba naviazala ďalšie dodávateľsko-odberateľské vzťahy), cieľová skupina, ktorú chceme podporiť (napr. podnikatelia) a v neposlednom rade je to dopad na verejné financie (koľko to daňovníkov bude stáť a z akých peňazí sa bude čerpať).

Realizáciu opatrení ovplyvňujú nástroje a procesy. Mnohokrát počúvame o zmene zákonov, či príprave usmernení. Nie, práca úradníkov nekončí ich zmenou. Tam sa len začína. Pre dosiahnutie výsledku sú dôležité efektívne nastavené procesy. Je to čas a počet úkonov, či koordinácia inštitúcií pri doručení služby štátu – a to teda nielen z pohľadu užívateľského (podnikateľa), ale aj back office úkonov (schvaľovacie procesy štátneho aparátu v pozadí, ako napr. aj také schválenie relokácie eurofondov zo strany EK). Vytvoriť takúto procesnú mapu netrvá mesiace a v čase mimoriadnej situácie, akou koronakríza určite je, je možné skrátiť tieto úkony na dni. Podstatnou informáciou pre politikov je termín, kedy bude možné túto pomoc podnikateľom sprístupniť a ochráni ich od ďalších vysvetľujúcich tlačoviek.  

Samozrejme tlak verejnosti – či už odbornej alebo laickej - je enormný a každý, kto sa snaží niečo dosiahnuť, robí aj chyby. Ale v tomto sme si na Slovensku už prešli určitý kus cesty a nemusíme zháňať best practice. Na Implementačnej jednotke UV SR sú za 3 roky zhromaždené skúsenosti pri implementácii opatrení hodnoty za peniaze. Ale ak je to stále potrebné, tak nemusíme chodiť ďaleko. Systému tzv. delivery, alebo inak doručeniu služby občanovi sa venuje pomerne obsiahla zahraničná literatúra odborníkov z verejného, ale aj súkromného sektora.

Pri implementácii opatrení je dôležité dobre manažérsky podchytiť aj kapacity štátneho aparátu. Berme preto do úvahy jeho technické  kapacity (funkčné, či nefunkčné IT systémy, či prepojenosť databáz – v tomto prípade napr. predvyplnené tlačivá pre podnikateľov žiadajúcich o odklad platenia odvodov), administratívne úkony (počet procesných úkonov, ktoré je nevyhnutné vykonať – nahradenie papierov online klikmi, no hlavne jasné pokyny pre žiadateľov písané ľudským jazykom a nie vykopírované časti zákona), ale aj kapacitné možnosti (napr. počet zamestnancov v Sociálnej poisťovni na počet žiadateľov balíčkov pomoci počas platnosti protiepidemiologických a ich vekovú štruktúru – povedzte pani za priehradkou pred dôchodkom, že sa má cez VPNku na homeoffice pripojiť z domu. Veď častokrát doma nemá ani výkonný počítač).

No obzvlášť dôležitá je zodpovednosť a kontrola. Stanovenie jasných kompetencií vyšších úradníkov na ministerstvách, jasný spôsob reportingu pri zapojení viacerých ministerstiev (áno rezortizmus je v tomto období ešte vypuklejší) a kontrola a monitoring na dennej báze. Spolupráca samotného ministerstva, Sociálnej poisťovne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny by bola možno na jeden samostatný blog. Sme viacerí, ktorí si to pri implementácii opatrení hodnoty za peniaze od roku 2017 užili, tí vedia o čom hovorím. Nie, v tomto prípade sľub jedného ministra druhému v politickej relácii nestačí.

Nastavenie jasných indikátorov, ktoré delivery služby merajú, ako aj tzv. jasný spôsob reportingu (tzv. chain of command), či identifikácia tzv. úzkych hrdiel (bottlenecks) daného procesu sa robí už pri dizajne opatrení, nie až týždne potom, keď politici musia vysvetľovať prečo služba mešká, či  nefunguje, tak ako má. Stále sme sa teda po týchto dvoch dekádach nepoučili.

Plakať nad rozliatym mliekom je už neskoro, no v tomto prípade to uberá na dôveryhodnosti novej vlády. Poukazovať na nefunkčné procesy, či odstraňovať ich vo fáze, kedy je tlak verejnosti vybičovaný emóciami už ex-post kontrola nezachráni. Nabudúce ekonomickému krízovému štábu radím -  myslite vopred. Tak ako sa to koniec koncov robí v úspešných firmách v súkromnom sektore, ktorý štát ide svojimi balíčkami zachraňovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vagovič: Jankovská taktizuje, ešte sa jej rozviaže jazyk

Kniha Vlastnou hlavou sleduje Ficov pád.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár mal iný režim ako zvyšok Slovenska

Šéf parlamentu v piatok nemocnicu opúšťa.


Už ste čítali?